Možnosti liečby

Popisované metódy liečby sú bezpečné, účinné a stoja za nimi klinické údaje a vedecké dôkazy. Realizovať sa môže jedna z uvedených metód liečby alebo aj kombinácia viacerých metód.

Rádioterapia

Rádioterapia je forma liečby, pri ktorej sa nádorové bunky ničia ožiarením ionizačným žiarením. Takto sa zabráni ich šíreniu a nemôžu už ďalej škodiť. Rádioterapia sa používa najmä na liečbu ohrozujúcich a bolestivých kostných abnormalít, zlomenín kostí a v prípadoch, keď sa mnohopočetný myelóm vo väčšej miere dostal mimo kostnej drene alebo keď začal rásť na kosti. Ožiarenie je indikované v prípadoch, kedy myelóm tlačí na miechu a v prípade klinických problémov, ktoré by mohli vyústiť do paralýzy končatín.

Chemoterapia

Chemoterapia je liečba liekmi, ktoré ničia nádorové bunky a pôsobia proti deleniu buniek. Chemoterapia je u pacientov s mnohopočetným myelómom jedna z najúčinnejších metód na zabránenie šírenia ochorenia v kostnej dreni a mimo nej. Pacienti dostávajú niektoré chemoterapeutické lieky vo forme tabliet a iné vnútrožilovo. Tento typ liečby sa zvyčajne používa spolu s kortikosteroidmi, ale aj v kombinácii s novými liekmi, keďže vďaka nim je liečba účinnejšia.

Hoci chemoterapia rýchlo ničí nádorové bunky, ničí aj normálne a zdravé bunky. Tento účinok je výraznejší v prípade rýchlo sa deliacich buniek, t. j. krvotvorných buniek, buniek výstelky tráviaceho a dýchacieho systému. Výsledkom môžu byť nežiaduce vedľajšie účinky, napr. potlačenie funkcie kostnej drene (anémia, zvýšené riziko infekcií a náchylnosť na krvácanie), infekcie výstelky dýchacieho a tráviaceho systému, hnačka, vracanie, nechutenstvo.

Niekedy sú nežiaducimi vedľajšími účinkami chemoterapie aj nevoľnosť a dočasná strata vlasov. Bez ohľadu na to, aké závažné sú vedľajšie účinky, je potrebné si uvedomiť, že sú len dočasné a vyskytujú sa len pri prvom alebo druhom cykle liečby a vo väčšine prípadov sa im nedá predísť, ak má byť liečba dokončená a má byť úspešná. Rozhodne neváhajte a opýtajte sa svojho lekára na všetky nežiaduce vedľajšie účinky, ktoré sa môžu pri chemoterapii objaviť. Ak budete mať v ktoromkoľvek štádiu chemoterapie nepríjemný pocit alebo obavy, okamžite o tom informujte lekára alebo zdravotnícky personál. Môže sa stať, že liečebná metóda prestane byť po určitom čase účinná (nedá sa predpovedať, kedy sa tak stane). Myelómové bunky vtedy prestávajú reagovať na liečbu a stávajú sa odolnými voči chemoterapii alebo iným liekom.

Kortikosteroidy

Tieto lieky majú podobnú štruktúru ako kortizón. Kortizón je prírodný hormón (patriaci do skupiny kortikosteroidov), ktorý vylučujú nadobličky. Často sa používa na liečbu zápalov, ktorých príčina je rôzna. Prednizón a dexametazón sú dva kortikosteroidy, ktoré sa najčastejšie používajú na liečbu mnohopočetného myelómu. Tieto lieky sa užívajú samostatne a v mnohých prípadoch v kombinácii s inými liekmi. Liečbu kortikosteroidmi sprevádzajú niektoré nežiaduce vedľajšie účinky: nespavosť, znížená chuť do jedla, nepokoj, zmeny nálad, vredy vo výstelke žalúdka a dvanástnika, zakalenie očnej šošovky a narušenie regulácie hladiny glukózy v krvi.

Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek a chemoterapia vo vysokých dávkach

Pre účel transplantácie krvotvorných kmeňových buniek (TKB) ničí chemoterapia vo vysokých dávkach oveľa viac myelómových buniek ako klasická chemoterapia, čím sa výrazne znižuje zaťaženie ochorením. Chemoterapia vo vysokých dávkach však ničí aj veľké percento krvotvorných kmeňových buniek v kostnej dreni, ktoré sú pre život nevyhnutné. A to je dôvod, prečo po chemoterapii vo vysokých dávkach nasleduje TKB. Takto sa nahrádzajú zničené krvotvorné kmeňové bunky. Pred liečbou sa musia tieto bunky nazhromaždiť, čo je možné asi u 90 % pacientov. Vzhľadom na množstvo nových liekov má chemoterapia vo vysokých dávkach často veľmi pozitívne výsledky.

Ak sa na TKB použijú pacientove vlastné krvotvorné kmeňové bunky, hovoríme o „autológnej TBK“. Skôr ako sa zaháji chemoterapia, tieto bunky sa odoberú z pacientovho krvného riečiska a uschovajú sa zmrazené mimo pacientovho tela. Pravidlom je, že sa odoberajú a uchovávajú bunky pre viacero autológnych TKB. V niektorých prípadoch sa môžu o darovanie krvotvorných kmeňových buniek požiadať príbuzní či nepríbuzní darcovia. Vtedy hovoríme o alogénnej TKB.

Tento typ TKB je najčastejší. V porovnaní s alogénnou TKB sa pri tomto type transplantácie očakáva menej komplikácií. Prostredníctvom autológnej TKB môže pacient po absolvovaní chemoterapie znova získať svoje vlastné krvotvorné kmeňové bunky, ktoré mu boli odobraté. Aj po podaní vlastných krvotvorných kmeňových buniek potrebuje kostná dreň na obnovenie svojej činnosti dva týždne. Počas tohto obdobia musí pacient dostávať antibiotiká a musí sa vyhýbať možným infekciám, liekom proti hubovým ochoreniam a transfúzii krvných produktov.

Pri tomto type transplantácie sa používajú krvotvorné kmeňové bunky získané od iných osôb. Niekedy, keď je to možné, je darcom príbuzný pacienta. Najvhodnejšími darcami sú zväčša súrodenci. Ak nikto z rodiny nie je vhodným darcom, treba kmeňové bunky hľadať niekde inde. Darcovia kmeňových buniek sú v rôznych krajinách registrovaní v špeciálnych bankách. Transplantácia s použitím krvotvorných kmeňových buniek od darcu má dve hlavné výhody: bunky od darcu nie sú kontaminované nádorovými plazmatickými bunkami (ako to môže byť v prípade autológnej TKB) a imunitný systém darcu môže taktiež rozpoznať a zničiť zvyšné nádorové plazmatické bunky nachádzajúce sa v pacientovom tele (reakcia štepu na nádor).

Na druhej strane má však táto metóda aj odvrátenú tvár. Vždy existuje možnosť život ohrozujúcej reakcie na transplantáciu (GVHD – reakcia štepu proti hostiteľovi). Je to stav, kedy krvotvorné kmeňové bunky a lymfocyty od darcu napádajú orgány a tkanivo pacienta. Takto postihnutý môže byť ktorýkoľvek orgán, no vo väčšine prípadov ide o orgány tráviaceho traktu, pečeň a kožu. Pacient musí užívať imunosupresívne lieky (lieky potláčajúce aktivitu imunitného systému), takže pravdepodobnosť výskytu infekcie je vyššia. Alogénna transplantácia sa vo väčšine prípadov vykonáva u mladších pacientov, ktorí majú vysoké cytogenetické riziko.

Transplantácia vlastných krvotvorných kmeňových buniek, po ktorej nasleduje transplantácia buniek od darcu. Táto metóda liečby pozostáva z transplantácie vlastných krvotvorných kmeňových buniek, po ktorej nasleduje tzv. mini alogénna TKB. Najskôr pacient dostane chemoterapiu vo vysokých dávkach, ktorá značne zníži zaťaženie nádorovými plazmatickými bunkami. Následne sa vykoná autológna TKB za použitia pacientových krvotvorných kmeňových buniek. Ak sa dosiahne dostatočne nízke nádorové zaťaženie, začne sa s druhou etapou liečby. Pacient absolvuje transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek od darcu. Takto môžu bunky od darcu začať napádať zvyšné pacientove nádorové plazmatické bunky – toto sa označuje ako imunitná reakcia na nádor.

Bez ohľadu na typ TKB sú vedľajšie účinky TKB viac-menej rovnaké ako pri klasickej chemoterapii (vracanie, nevoľnosť, hnačka, celková únava), no majú výraznejší charakter. Z dlhodobého hľadiska sa pri TKB očakáva a súvisí s ňou riziko poškodenia pľúc, srdca, obličiek či pečene. Takisto sa u pacientov s nedostatočnou imunitnou odpoveďou očakáva riziko infekcií.

Podporná liečba

Počas liečby bude váš ošetrujúci lekár monitorovať funkciu obličiek. V dôsledku používania bisfosfonátov môže odumrieť časť kosti, najmä v oblasti čeľuste (osteonekróza čeľuste). Môže sa to stať u pacientov, ktorí nemajú vyriešené problémy so zubami. A to je dôvod, prečo je potrebné pred zahájením liečby navštíviť zubného lekára. Pokiaľ ide o účinky bisfofonátov na zuby, obráťte sa na svojho hematológa.

Niekedy je potrebný ortopedický zákrok, aby sa zmiernila bolesť alebo aby sa zabezpečila flexibilita chrbtice. V prípade zlomeného stavca sa vykoná zákrok nazývaný vertebroplastika alebo kyfoplastika. Vertebroplastika je zákrok, kedy sa pomocou ihly vstrekne do tela stavca kostný cement, čím sa stabilizuje poškodenie kosti. Kyfoplastika je zákrok, pri ktorom sa do tela stavca zavedie špeciálny balónik a potom sa nafúkne. Týmto spôsobom je možné vrátiť medzistavcovú platničku späť na svoje miesto a do uvoľneného priestoru sa vstrekne cement, ktorým sa poškodená kosť stabilizuje.

EM-110556